Rod
Téma "Pozornosť v Rode" je častou témou v terapeutickom procese. V článku na blogu Patrika Balinta si môžete o tejto téme prečítať viac.

Stránka prináša najkrajší zážitok v prehliadači Mozilla Firefox pri minimálnom rozlíšení 1024x780.

Stlačte F11 pre zobrazenie na celú obrazovku.
Empat
V novembri 2009 prebehlo prvé stretnutie Empatov na Slovensku. K dispozícii je nahrávka prednášok a celého seminára. Viac informácií o objednávke nahrávky...

Psychika

Na tento svet prichádzame aj preto, aby sme vyriešili, prípadne pochopili, všetky problémy, ktoré nás ovplyvňujú. Prichádzame my a naša duša so všetkými svojimi skúsenosťami z predošlých inkarnácií. Naším nástrojom na spoznávanie nových skúseností je naše telo. Toto telo je presne uspôsobené na život na Zemi v hmotnej podstate. Môže tu prežiť a pomôcť nám zozbierať potrebné množstvo informácií a poznatkov. Na ovládanie tela máme nástroj zvaný psychika, ktorá zabezpečuje správny chod nášho bytia v našom tele. Keďže sa chceme dozvedieť čo možno najviac informácií a nazbierať čo možno najviac skúseností, tak základnými cieľmi človeka je prežiť, byť jedinečný a poznávať. Tomu je uspôsobené aj naše telo, aj mechanizmy našej psychiky.

Duša

Ak by sme sa pozreli do výkladového slovníka, tak pod pojmom duša by sme mohli nájsť nasledujúce slová : Duša je špecifická nehmotná substancia, ktorej existencia je nezávislá od tela. Pri prechádzaní udalostí na začiatku našej existencie na tomto svete, nášho prenatálneho obdobia, sa môžeme stretnúť s tým, ako si klient vybavuje podrobne všetky prežitky tohoto obdobia, ba aj svoje počatie Ak klienta posúvame ďalej do neďalekej minulosti, zrazu nám popisuje ako je v nejakom krásnom svetelnom prostredí a chystá sa dole na zem, popisuje svoje pocity v tomto prostredí, čo ho čaká dole na zemi, čo prípadne by chcel zažiť a koho stretnúť, popisuje, ako sa rozhoduje, akých rodičov a aký život si vyberie a podobne. Takto to popisuje väčšina klientov, ktorí sa podrobujú regresnej terapii. Na tomto príklade vidíme, že duša naozaj môže existovať nezávisle od svojho tela v nehmotnej forme, ba dokonca môže vnímať pocity, premýšlať, uvažovať a utvárať závery. Pamätá si na všetko, čo kedy prežila v tele, ale aj mimo neho a na základe všetkých týchto vlastností sa môže aj rozhodovať, kde a čo bude robiť.

Telo

Vieme, že väčšina vecí okolo nás má hmotnú podstatu. Bolo by asi veľmi náročné, aby duša spoznávala všetky zákonitosti zeme a okolia v jej nehmotnej podstate, preto na všetko to poznávanie na zemi máme svoje telo. Zoberieme si príklad blonďatého človeka, ktorý rozbije inému kyjakom hlavu. Pri tom ten, kto tam umiera, pociťuje veľkú bolesť a emócie voči tomu človeku. Za niekoľko stoviek rokov sa stáva, že sa táto udalosť pripomína. Človek, ktorý pocítil tú bolesť sa teraz môže rozhodnúť, čo urobí. Či sa bude hnevať na toho blonďáka, alebo mu odpustí. V každom prípade sa môže cez svoje telo a telesné pocity veľa naučiť o odpustení, o utrpení a o ďalších zákonitostiach nášho vesmíru.Každou bunkou nášho tela sa naša duša učí a spoznáva všetky zákonitosti, ktoré sa dejú okolo nás. Informácie prijímame pomocou receptorov našich zmyslov, ktoré poskytujú veľké množstvo podnetov. Okrem zmyslových receptorov existujú v tele regulátory, ktoré regulujú všetky procesy, ako tlak, tep, ph a mnoho ďalších v každej, aj najmenšej bunke nášho tela. Každú túto hodnotu je potrebné udržiavať v určitom rozmedzí. Všetci poznáme príklad, keď niekoho lekár upozorní, že má zvýšený cholesterol a upozorní ho, že by sa mal začať racionálne stravovať a podobne. Zvýšenie cholesterolu je pre naše telo nežiadúce, ale ak by jeho hodnota klesla na minimum, naše telo by nemohlo existovať. Je potrebné aby hodnota cholesterolu a mnohých ďalších hodnôt v našom tele, bola udržiavaná v určitom malom rozmedzí, čo zaručuje udržanie požadovaného stavu nášho tela a jeho efektívne prežitie v prostredí, v ktorom žijeme. Všetky tieto hodnoty regulátorov sa môžu počas nášho prežívanie meniť v určitom danom rozmedzí, tak ako sa aj mení príjem z receptorov našich zmyslov. Tieto zmeny potom dávajú súhrn všetkých týchto informácií z receptorov a regulátorov a my dostávame celkový momentálny obraz nášho prežívania na tomto svete.

Psychika

Psychika je nástroj duše na riadenie nášho tela. Je to súčet všetkých mechanizmov a procesov s určitým cieľom, ktoré sprostredkúvajú riadenie a prežívanie nášho tela vzhľadom k duši. Psychiku rozdeľujeme na tri časti. Podvedomie, Vedomie a Nevedomie.

Podvedomie

Do podvedomia sa dostávajú všetky informácie z receptorov a regulátorov a pamäte, kde sa spracovávajú a posielajú ďalej. Podvedomie si môžeme predstaviť ako srdce a centrum našej psychiky. Všetko spracovávanie informácií v podvedomí je zariadené tak, aby nebolo ohrozené naše prežitie v danej udalosti, alebo celkovo v našom živote. Ak sa porežeme nožom na prste, tak sa do podvedomia dostávajú všetky informácie, ktoré sú okolo nás. Avšak mechanizmy, ktoré sú spustené v podvedomí v takejto situácií spôsobujú, že dôležitosť informácií sa upriamuje práve na bolesť, ktorá signalizuje ohrozenie prežívania. Podvedomie postupuje informácie o tejto bolesti do vedomia, kde nastáva jeho zúženie na túto bolesť.

Vedomie

Do vedomia sa dostávajú niektoré informácie, ktoré boli spracované podvedomím. Sú to všetky informácie, ktoré si práve uvedomujeme. Na základe tohoto uvedomenia sa rozhodujeme, prichádzajú ďalšie informácie a nastávajú ďalšie potrebné procesy a mechanizmy. My sa pri vedomí budeme zaoberať hlavne stavom, keď nastáva ohrozenie prežitia. Vo vedomí sa objavuje informácia o bolesti a dochádza k takzvanému zúženému vedomiu. Do vedomia sa dostávajú hlavne informácie, ktoré sú potrebné na vyriešenie ohrozenia nášho prežívania. Príklad s nožom, ktorý do istej mieri ohrozil naše prežívanie nám ukazuje, že množstvo vybavovaných informácií v našom vedomí sa zužuje na podnety z prsta, ktorý práve krváca. Ostatné informácie nie sú pre nás také dôležité. Ak by sa naša pozornosť neobracala na nôž, ktorý reže do nášho prsta, mohlo by sa stať, že nakoniec tento problém ohrozí naše prežívanie natoľko, že ukončí náš život. Toto v žiadnom prípade nie je cieľom nášho života na tomto svete, preto psychika obsahuje potrebné mechanizmy zamedzenia takémuto ohrozeniu. Na druhej strane nám toto ohrozenie, kde nastáva zároveň aj zúžené vedomie zamedzuje uvedomovaniu ďalších informácií, ktoré pri tom prebiehajú a tak sa môže stať, že nás táto udalosť ovplyvňuje v nasledujúcom prežívaní.

Nevedomie a pamäť

Nevedomie je súhrn všetkých procesov a mechanizmov, ktoré prebiehajú mimo podvedomia a vedomia. Mimo spracovávania všetkých informácií v podvedomí, ktoré sa dostávajú do psychiky a uvedomovania vo vedomí, sú procesy a mechanizmy vo vnútri psychiky, ktoré zabezpečujú celkový chod psychiky. Je to oblasť, ktorá udržiava psychiku v požadovanom stave.

Pamäť

Pamäť je súčasťou nevedomia. Všetky informácie z receptorov a regulátorov, ktoré sa nachádzajú v našom tele a všetky informácie zo psychiky sa "zapisujú" do našej pamäte. Sú to všetky vnemy zmyslov. Všetko čo počujeme, vidíme, cítime našim čuchom, hmatom a chuťou. Sedíme v cukrárni a jeme výborný koláč. Do pamäte sa zapisujú informácie o tom, ako chutí ten koláč, cítime tlak zo stoličky, na ktorej sedíme, cítime tú sladkú vôňu, počujeme, ako tam niekto vedľa nás rozpráva. Sú to ďalej stavy z receptorov, ktoré sa nachádzajú v našom tele, ako tlak, ph krvi, teplota tela, množstvo žalúdočnej kyseliny, zloženie slín a mnohé ďalšie. Na príklade z cukrárne môžeme vymenovať niektoré zo stavov z receptorov. Zvyšuje sa množstvo slín, ktoré sú v ústach a množstvo žalúdočnej šťavy. Zvyšuje sa nám tepová frekvencia. Mnoho ďalších receptorov sa mení a mnoho ostáva na približne rovnakej úrovni. V pamäti sú aj informácie nachádzajúce sa v danom okamihu v podvedomí, vo vedomí a informácie v nevedomí. Cukráreň a všetky vnemy spôsobujú, že do nášho podvedomia sa dostávajú podobné informácie z minulosti. Vyhodnotenie týchto informácií sa dostáva naspäť do pamäte. Mohli by to byť informácie v tvare - momentálne nás nič neohrozuje, prežívaný stav sa blíži k slasti. Ak tých koláčov bude viac, môže nám psychika signalizovať, že to pre naše zdravie nemusí mať dobrý vplyv. Všetko sa deje aj na základe našich skúseností z minulosti, takže na základe informácií, ktoré sú uložené v našej pamäti. Ďalej sa tam zaznamenávajú informácie z vedomia. Všetko to, čo si práve uvedomujeme pri sedení v cukrárni. Ako nám ten koláčik chutí a čo pre nás znamená. To, že teraz práve niekto prichádza. Myšlienky, že už budeme musieť odísť, lebo máme nejaké povinnosti. Ukladajú sa aj informácie z nevedomia. V cukrárni je psychika v normálnom stave. Nie je potrebné, aby sa napríklad rýchlosť prechodu informácií medzi jednotlivými časťami psychiky nejako menil, takže sa ukladá záznam o normálnom čase prechodu týchto informácií. A nakoniec by som mohol spomenúť aj všetky mimozmyslové vnímania, ktorých obsahy sa tiež zapisujú do pamäte. Toto vnímanie je výsledkom uvedomenia si množstva informácií, ktoré k nám prichádzajú cez naše telo a vlastnosti našej duše a efektívneho vyhodnotenia tohoto uvedomenia. Keďže ide o uvedomovanie a to je otázkou psychiky, aj tieto informácie sa ukladajú spolu so všetkými ďalšími do našej pamäte. V cukrárni zrazu pocítime niečo zvláštne a otáčame sa dozadu. Vidíme, že sa cez okno na nás niekto pozerá. Tento človek sa nám páči a usmejeme sa na neho. Tu je otázkou, koľko zmien na našom tele došlo pri pozeraní sa toho človeka na nás odzadu a my sme ho nevideli. Koľko regulátorov na tomto základe v našom tele zmenilo svoj stav a my sme to zaregistrovali. Je aj otázkou čo "pocítila" naša duša, ktorá je schopná vnímať nezávisle na našom tele. Dôležité je, že sme si to uvedomili a na tom základe aj jednali. Všetky tieto informácie sa zaznamenali do našej pamäte.

Asociatívne vybavovanie z pamäti

Jednou zo základných vlastností našej pamäte je jej asociatívne vybavovanie. Asociácia znamená spájanie alebo združovanie predstáv tak, že jedna predstava vybaví inú, ak sa niekedy tieto predstavy vyskytli spolu. Každé vybavovanie a rospomínanie z pamäte sa deje na tomto asociatívnom princípe. Keď povieme modrá, môže sa nám vybaviť alebo si môžeme predstaviť vodu, more, oblohu alebo niečo podobné. Keď povieme mačka, vybavuje sa nám babička, alebo náš kocúr, ktorého máme doma. Takto si môžeme vybaviť veci, osoby a dokonca aj celé udalosti. Tak, ako sa nám vybavujú veci a udalosti z minulosti, môžeme sa do "tej našej minulosti", s využitím tohoto asociatívneho princípu, dostať aj my. Využívame práve tento princíp na to, aby sme si vybavili podobné udalosti, ktoré sú príčinou našich problémov v prítomnosti.